Odporúčanie č. R (91) 5 o práve na krátke spravodajstvo o významných podujatiach v prípadoch
Rada Európy
Výbor ministrov
Výbor ministrov
ODPORÚČANIE Č. R (91) 5
Výboru ministrov členským štátom
o práve na krátke spravodajstvo o významných podujatiach v prípadoch nadobudnutia výhradných práv na ich cezhraničné televízne vysielanie
(prijaté Výborom ministrov 11. apríla 1991 na 456. schôdzi zástupcov ministrov)
Výbor ministrov v súlade s článkom 15 b) Štatútu Rady Európy,
Majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je prehlbovať jednotu členských štátov pri ochrane a presadzovaní ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom,
Berúc na vedomie, že rozvoj cezhraničných televíznych služieb viedol vysielateľov k nákupu výhradných televíznych práv na významné podujatia aj pre krajiny iné, ako je krajina ich pôvodu,
Odvolávajúc sa na článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , ktorý zakotvuje slobodu prejavu a slobodu prijímania a odovzdávania informácií,
Odvolávajúc sa tiež na článok 9 1) Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii vzťahujúci sa na prístup verejnosti k významným podujatiam, podľa ktorého "každá zmluvná strana preskúma svoje zákonné opatrenia s cieľom zabrániť obmedzovaniu práva verejnosti na informácie v dôsledku uplatňovania výhradných práv na prenos alebo retransmisiu podujatia všeobecného verejného záujmu v zmysle článku 3 zo strany vysielateľa, čo by mohlo pozbaviť značnú časť verejnosti jednej alebo viacerých zmluvných strán možnosti sledovať podujatie v televízii",
Uvedomujúc si dôležitosť problematiky vyplývajúcej z praxe výhradných práv na významné podujatia, hlavne z pohľadu menších vysielateľov v Európe, a to najmä v krajinách s obmedzeným územným a jazykovým priestorom,
Rozhodnutý naďalej sledovať túto problematiku so zámerom ovplyvniť možnosť dosiahnutia dodatočných právnych riešení v tejto oblasti,
Odporúča vládam členských štátov, aby pri príprave a schvaľovaní opatrení na ochranu práva verejnosti na prístup k informáciám o významných podujatiach , na ktoré boli nadobudnuté výhradné práva na televízne cezhraničné vysielanie, vzali do úvahy nižšie stanovené zásady,
Ukladá generálnemu tajomníkovi, aby zaslal toto odporúčanie zmluvným štátom Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktoré nie sú členmi Rady Európy.
1) v texte Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii ide o článok 9a (úplný text článku 9a je uvedený na konci tohto Odporúčania)
Definície
Na účely tohto odporúčania:
"Významné podujatie" je akékoľvek podujatie, na televízne vysielanie ktorého vysielateľ vlastní výhradné práva a ktoré jeden alebo viac iných vysielateľov z inej krajiny (krajín) považuje (považujú) za mimoriadne dôležité pre verejnosť svojej krajiny (svojich krajín).
"Výhradné práva" sú práva vysielateľa zmluvne nadobudnuté od organizátora významného podujatia a/alebo od vlastníka priestorov, v ktorých sa podujatie uskutočňuje, ako aj od autorov a iných držiteľov práv, na výhradné televízne vysielanie podujatia týmto vysielateľom pre vymedzenú zemepisnú oblasť.
"Primárny vysielateľ" je vysielateľ, ktorý vlastní výhradné práva na televízne vysielanie významného podujatia.
"Sekundárny vysielateľ" je akýkoľvek vysielateľ z krajiny inej, ako je krajina primárneho vysielateľa, ktorý hodlá formou krátkeho spravodajstva poskytnúť informácie o významnom podujatí, na ktoré má výhradné práva primárny vysielateľ.
"Krátke spravodajstvo" sú také stručné zvukové a obrazové sekvencie o významnom podujatí, ktoré umožnia verejnosti z krajiny sekundárneho vysielateľa získať dostatočný prehľad o podstatných aspektoch tohto podujatia.
Princípy
Princíp 1 - Podmienky uplatňovania práva verejnosti na informácie
Aby mala verejnosť danej krajiny možnosť uplatňovať svoje právo na informácie, vlastnícke právo primárneho vysielateľa musí podliehať obmedzeniam, ktoré sú v súlade s pravidlami a podmienkami stanovenými v ďalšom texte.
Princíp 2 - Tvorba krátkeho spravodajstva
1. V nadväznosti na iné zmluvné dohovory medzi zainteresovanými vysielateľmi je každý sekundárny vysielateľ oprávnený poskytnúť informácie o významnom podujatí prostredníctvom krátkeho spravodajstva:
a) záznamom signálu primárneho vysielateľa s cieľom vyrobiť z neho krátke spravodajstvo a/alebo
b) prístupom na miesto konania významného podujatia s cieľom pripraviť z neho krátke spravodajstvo.
2.Pri uplatňovaní vyššie uvedeného princípu sa berú do úvahy nasledujúce aspekty:
a) ak je organizované významné podujatie zložené z viacerých organizačne samostatných častí, každá samostatná časť sa považuje za významné podujatie,
b) ak organizované významné podujatie trvá viac dní, z každého dňa je potrebné umožniť výrobu aspoň jedného krátkeho spravodajstva,
c) povolené trvanie krátkeho spravodajstva závisí od času potrebného na oznámenie informačného obsahu významného podujatia.
Princíp 3 - Využitie krátkeho spravodajstva
Pri stanovovaní podmienok využitia krátkeho spravodajstva sekundárnym vysielateľom (sekundárnymi vysielateľmi) treba brať do úvahy:
a) krátke spravodajstvo použije výlučne sekundárny vysielateľ, a to len v pravidelne plánovaných spravodajských programoch,
b) v prípade organizovaného významného podujatia nesmie byť krátke spravodajstvo odvysielané skôr, ako má primárny vysielateľ možnosť zrealizovať hlavné vysielanie významného podujatia,
c) ak medzi príslušnými vysielateľmi nie je dohodnuté inak, v krátkom spravodajstve vyrobenom zo signálu primárneho vysielateľa musí byť uvedené meno a/alebo logo primárneho vysielateľa ako zdroja materiálu,
d) už odvysielané krátke spravodajstvo sa nesmie použiť opakovane okrem prípadu, ak jeho obsah priamo súvisí s iným aktuálnym podujatím,
e) sekundárny vysielateľ je po vyrobení krátkeho spravodajstva povinný zlikvidovať celý pôvodný programový materiál a o likvidácii informovať primárneho vysielateľa ,
f) krátke spravodajstvo môže byť uložené v archívoch, nesmie však byť opätovne použité s výnimkou podľa písm. d).
Princíp 4 - Finančné podmienky
1.Ak sa vysielatelia nedohodnú inak, primárny vysielateľ nesmie od sekundárneho vysielateľa požadovať úhradu za krátke spravodajstvo. Pri žiadnom podujatí nemožno od sekundárneho vysielateľa požadovať úhradu z titulu nákladov na televízne práva.
2. Ak má sekundárny vysielateľ povolený prístup na miesto konania, organizátor podujatia alebo majiteľ priestoru môže požadovať úhradu nevyhnutných dodatočne vynaložených nákladov.
Výkladová správa
Úvod
1. Nárast počtu národných a cezhraničných vysielateľov v Európe rozširuje možnosti slobody vyjadrovania, pluralizmu informácií i výmeny rôznych názorov a kultúr na európskej úrovni. Súčasne vyvoláva vyššiu konkurenciu medzi vysielateľmi pri získavaní divákov.
2. Túto konkurenciu ilustruje hlavne stále rozšírenejšia prax vysielateľov nakupovať výhradné práva na televízne vysielanie významných podujatí, hlavne športových.
3. Vysielatelia pôsobiaci v cezhraničnom kontexte nadobúdajú tieto práva najmä pre krajiny iné, ako sú krajiny ich pôvodu.
4. Dnes, keď je televízia jedným z hlavných zdrojov informácií pre verejnosť, výkon výhradných práv na televízne vysielanie významných podujatí v cezhraničnom kontexte môže viesť k obmedzovaniu práva verejnosti na prístup k informáciám v jednej alebo niekoľkých krajinách pokrytých vysielateľom, ktorý vlastní výhradné práva.
5. Právo verejnosti na informácie vyplýva z článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach 2) a osobitná pozornosť sa mu venuje v článku 9 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii 3).
2) Článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach hovorí:
"1.Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodnú voľbu vlastného názoru a prijímania a odovzdávania informácií a myšlienok, bez zasahovania štátnej moci a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom vyžadovať licencie na vysielanie, na televízne alebo filmové podnikanie.
2. Keďže uplatňovanie tejto slobody so sebou prináša povinnosti a zodpovednosť, môže byť podriadené zákonne stanoveným konvenciám, podmienkam, obmedzeniam alebo pokutám, ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na prevenciu pred neporiadkom alebo zločinom, na ochranu zdravia alebo morálky, na ochranu dobrého mena alebo práv iných, na prevenciu pred odhalením dôverne získaných informácií alebo na ochranu vážnosti a nezávislosti súdnictva."
3) Článok 9 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii nazvaný "prístup verejnosti k významným podujatiam" hovorí:
" Každá zmluvná strana preskúma svoje zákonné opatrenia s cieľom zabrániť obmedzovaniu práva verejnosti na informácie v dôsledku uplatňovania výhradných práv na prenos a retransmisiu podujatia všeobecného verejného záujmu v zmysle článku 3 zo strany vysielateľa, čo by mohlo pozbaviť značnú časť verejnosti jednej alebo viacerých zmluvných strán možnosti sledovať podujatie v televízii."
6. V každom prípade však musí byť rovnováha medzi týmto právom a právami:
- vysielateľa, držiteľa výhradných práv ("prvotného vysielateľa"),
- majiteľa priestorov, v ktorých sa významné podujatie koná,
- organizátora významného podujatia,
- autorov a iných držiteľov práv na diela použité v rámci významného podujatia.
7. Obzvlášť treba zabrániť prílišnému zasahovaniu do vlastníckych práv prvotného vysielateľa. Treba však zdôrazniť, že právo verejnosti na prístup k informáciám zahŕňa právo iných vysielateľov ("sekundárnych vysielateľov") na sprostredkovanie informácií o podujatí, ktoré je predmetom výhradných práv.
8. V tejto etape bola zvolená forma odporúčania s cieľom pomôcť členským štátom v ich pôsobení na národnej úrovni v záujme práva verejnosti na prístup k informáciám o významných podujatiach, na ktorých televízne vysielanie boli predané výhradné práva v cezhraničnom kontexte. Toto odporúčanie je preto určené na usmernenie legislatívy alebo regulačnej činnosti jednotlivých krajín v tejto oblasti.
9. Vytvára prvý krok v rámci komplexného posúdenia problematiky, ktorá vyplynula z praxe výhradných práv na významné podujatia. Potrebné bude posúdiť možnosť dodatočných právnych riešení v tejto oblasti, najmä z hľadiska malých vysielateľov v Európe, hlavne v krajinách s obmedzeným jazykovým alebo územným priestorom.
Definície
10. Pre potreby tohto odporúčania sú definované hlavné použité pojmy.
"Významná udalosť"
11. Významnú udalosť treba chápať ako akúkoľvek udalosť, organizovanú alebo neorganizovanú, na ktorej televízne vysielanie má výhradné práva primárny vysielateľ a ktorá je podľa názoru jedného alebo viacerých vysielateľov z iných krajín mimoriadne dôležitá pre verejnosť jeho krajiny (ich krajín). Termín " z iných krajín" znamená krajiny iné ako krajina, v ktorej je zriadený primárny vysielateľ.
12. Verejnosť môže byť verejnosť ako celok alebo jej relevantné časti, ktoré prezentujú významné záujmové oblasti podľa svojej profesionálnej alebo mimoprofesionálnej činnosti, veku, atď.
13. Zakúpenie výhradných práv na podujatie vysielateľom je indikátorom, že určité podujatie je svojím charakterom významné. V praxi však charakter významnosti určuje sekundárny vysielateľ, v krajine ktorého hrozí verejnosti, že jej bude obmedzené právo na prístup k informáciám. Sekundárny vysielateľ má v konečnom dôsledku najlepšiu pozíciu na naplnenie očakávaní verejnosti svojej krajiny v súvislosti s daným podujatím.
14. Významné podujatie môže byť organizované alebo neorganizované:
- organizované významné podujatie znamená akékoľvek športové, kultúrne, sociálne, politické podujatie, ktoré sa koná ako výsledok rozhodnutia organizátora a ktoré organizuje verejná alebo súkromná fyzická alebo právnická osoba. V prípadoch zakázaného alebo obmedzeného prístupu verejnosti na miesto konania (napr. určité významné kultúrne alebo sociálne podujatia) je televízne vysielanie ešte dôležitejšie. V takýchto prípadoch výkon výhradných práv môže mať významné dopady na právo verejnosti na prístup k informáciám;
- neorganizované významné podujatie znamená hlavne aktuálne udalosti podobné tým, ktoré sú obvykle prezentované v rámci správ alebo publicistických programov (napr. nehoda, prírodná katastrofa, ozbrojený konflikt). Vo väčšine prípadov tento typ podujatia môže nasnímať ktorýkoľvek vysielateľ, pretože prístup k nemu je voľný; napr. olejová škvrna. Na druhej strane, v niektorých prípadoch môže byť prístup k neorganizovanej významnej udalosti obmedzený, hlavne ak tak rozhodol majiteľ priestorov, v ktorých sa udalosť odohráva (napr. vedenie bane môže zakázať prístup k banskému nešťastiu viac ako jednému vysielateľovi). Také obmedzenie môže byť tiež výsledkom rozhodnutia verejných orgánov z bezpečnostných dôvodov (napr. pripustenie jediného vysielateľa ako sprievodu záchranného tímu) alebo pôvodcov podujatia (napr. únoscovia povolia vstup do lietadla len jedinému vysielateľovi počas prerušenia letu).
15. Takéto situácie, keď exkluzivita je poskytnutá de facto len jednému vysielateľovi, oprávňujú iných vysielateľov informovať verejnosť svojej krajiny prostredníctvom krátkeho spravodajstva.
"Výhradné práva"
16. Výhradné práva sa v tomto odporúčaní definujú ako vysielateľom zmluvne nadobudnuté práva od organizátora významného podujatia a/alebo od vlastníka priestorov, v ktorých sa podujatie uskutočňuje, od autorov a iných držiteľov práv, zamerané na výhradné televízne vysielanie podujatia vysielateľom pre danú zemepisnú oblasť.
17. Všeobecne platí, že akékoľvek organizované významné podujatie môže byť predmetom zmluvy o výhradnom televíznom vysielaní uzatvorenej medzi organizátorom podujatia a vysielateľom podľa jeho výberu v rámci voľnej súťaže medzi vysielateľmi.
18. Napriek tomu treba pripomenúť, že v niektorých európskych krajinách národné úrady vylúčili určité významné podujatia z rámca voľných zmluvných dohovorov. Zostavili zoznam organizovaných významných podujatí, ktoré môže vysielať len stanovený vysielateľ. Je ťažké predstaviť si vypracovanie takéhoto zoznamu na európskej úrovni, keďže v jednotlivých krajinách sú rozdielne prístupy v mediálnej politike a rôzne očakávania rozmanitého publika.
"Primárny vysielateľ"
19. Pod primárnym vysielateľom treba rozumieť vysielateľa, ktorý vlastní výhradné práva na televízne vysielanie významného podujatia.
20. Treba poznamenať, že primárnych vysielateľov môže byť i viac (napr. ak viacerí vysielatelia konajú spoločne, aby nadobudli výhradné práva na významné športové podujatie).
"Sekundárny vysielateľ"
21. Pod sekundárnym vysielateľom treba rozumieť akéhokoľvek vysielateľa (z inej krajiny, ako je krajina primárneho vysielateľa), ktorá si želá poskytnúť prostredníctvom krátkeho spravodajstva informácie o významnom podujatí, na vysielanie ktorého má výhradné práva iný vysielateľ. Sekundárny vysielateľ profituje z obmedzení práv primárneho vysielateľa, ktorých cieľom je zabezpečiť prístup verejnosti krajiny pôvodu sekundárneho vysielateľa k informáciám.
22. Z tejto definície a z definície významného podujatia (viď bod 11) vyplýva, že toto odporúčanie nerieši len situáciu na úrovni jednotlivých krajín (t.j. ak vysielateľ z krajiny A získa exkluzivitu pre túto krajinu, iní vysielatelia z krajiny A budú alebo nebudú oprávnení na krátke spravodajstvo - to závisí od príslušnej národnej legislatívy alebo pravidiel platných v krajine A).
23. Teda ktorýkoľvek vysielateľ z krajiny inej ako primárny vysielateľ - či už jeho signál pokrýva alebo dosahuje krajinu pokrytú výhradnými právami - je oprávnený na krátke spravodajstvo (t.j. ak vysielateľ z krajiny A nadobudne exkluzivitu pre krajiny A, B a C, vysielatelia z krajín B a C, ale tiež z iných krajín, sú oprávnení na krátke spravodajstvo, i keby vysielateľ A nezískal exkluzivitu pre tieto iné krajiny).
24. Pokusy obmedziť právo na krátke spravodajstvo vysielateľom zriadeným v určitej krajine alebo poskytujúcim služby určitej krajine alebo oblasti by mohli viesť k nerovnoprávnemu režimu pre cezhraničných a domácich vysielateľov.
25. Taký nerovnoprávny prístup by mohol vzniknúť hlavne v kontexte satelitného televízneho vysielania. Napr. ak právo na krátke spravodajstvo má byť obmedzené na vysielateľov z krajín pokrytých exkluzivitou, potom v prípadoch, v ktorých vysielateľ z krajiny A získa výhradné práva pre krajinu B a satelitný vysielateľ z krajiny B oprávnene vysiela krátke spravodajstvo cez krajinu C, vysielatelia z krajiny C by nemuseli byť oprávnení na krátke spravodajstvo, kým vysielateľ A nezíska exkluzivitu pre krajinu C. Takí vysielatelia by tým boli znevýhodnení vo vzťahu k vysielateľovi B.
26. To je dôvod, prečo je v súlade s definíciou ktorýkoľvek vysielateľ z krajiny inej, ako je krajina primárneho vysielateľa, oprávnený na krátke spravodajstvo bez ohľadu na to, či výhradné práva primárneho vysielateľa pokrývajú alebo nepokrývajú túto krajinu.
"Krátke spravodajstvo"
27. Pojem krátke spravodajstvo znamená stručné zvukové a obrazové sekvencie o významnom podujatí s cieľom umožniť verejnosti alebo relevantnej časti verejnosti danej krajiny získať dostatočný prehľad o podstatných aspektoch podujatia, na ktoré má výhradné práva vysielateľ z inej krajiny. Takéto krátke spravodajstvo je určené do pravidelného plánovaného spravodajstva sekundárnych vysielateľov, čo ale nebráni primárnemu vysielateľovi použiť krátke spravodajstvo pre svoje vlastné programy alebo na akékoľvek iné použitie podľa jeho voľby.
Princípy
Princíp 1 - Podmienky na výkon práva verejnosti na informácie
28. Aby mala verejnosť danej krajiny možnosť uplatniť svoje právo na informácie, princíp 1 stanovuje potrebu limitovania vlastníckych práv primárneho vysielateľa. Tento sa svojich vlastníckych práv nevzdáva, len ich vykonáva s určitými obmedzeniami.
29. Takéto obmedzenia musia rešpektovať pravidlá definované medzinárodnými dohovormi a národnou legislatívou týkajúcou sa záležitostí ako práva osobnosti, autorské práva a príbuzné práva.
Princíp 2 - Tvorba krátkeho spravodajstva
2.1
30. Tento princíp zdôrazňuje, že ktorýkoľvek sekundárny vysielateľ je oprávnený poskytnúť informácie o významnom podujatí prostredníctvom krátkeho spravodajstva podľa určitých pravidiel. To znamená, že v súlade s regulačným rámcom daného členského štátu sekundárni vysielatelia musia mať prístup k materiálu primárneho vysielateľa a/alebo k podujatiam, ktoré pokrýva. Tento princíp treba chápať ako súčasť zmluvných dohovorov medzi zainteresovanými vysielateľmi.
31. Výkon práva verejnosti na prístup k informáciám je možný hlavne vďaka sekundárnym vysielateľom, ktorí sú najlepšie schopní naplniť očakávania verejnosti svojej krajiny. Je preto dôležité, aby oni - a nie primárny vysielateľ - mohli tvoriť krátke spravodajstvo.
32. Sekundárni vysielatelia môžu využiť jeden, príp. obidva spôsoby:
- zaznamenať celý signál produkovaný primárnym vysielateľom s cieľom vyrobiť krátke spravodajstvo a/alebo
- osobne sa zúčastniť významného podujatia priamo v mieste jeho konania a tam si nasnímať obrazový materiál na výrobu krátkeho spravodajstva.
33. Členský štát, v ktorom sa uskutočňuje významné podujatie, musí v rámci svojej legislatívy alebo pravidiel stanoviť, ktorú z týchto možností - alebo obidve možnosti - druhotní vysielatelia dostanú.
34. V tomto kontexte treba "signál" chápať ako celok obrazov a zvukov zaznamenaný alebo prenášaný daným vysielateľom pre televízne vysielanie podujatia.
2.2
35. Počet krátkych spravodajstiev, ktoré si môže sekundárny vysielateľ nárokovať v prípade organizovaného významného podujatia, záleží na skladbe a trvaní podujatia.
36. Ak je významné podujatie zložené z organizačného hľadiska z niekoľkých samostatných častí - napr. súťaže rôznych športových disciplín v rámci Olympijských hier, každá časť sa považuje za významné podujatie, z čoho vyplýva právo na tvorbu krátkeho spravodajstva.
37. Ak trvá významné podujatie niekoľko dní, sekundárny vysielateľ musí mať možnosť vysielať minimálne jedno krátke spravodajstvo za každý deň podujatia.
38. Pokiaľ ide o trvanie krátkeho spravodajstva, malo by byť obmedzené na čas potrebný na sprostredkovanie spravodajských informácií o významnom podujatí. Podľa ustanovení v ďalších bodoch - hlavne v bode 41 - a pri zohľadnení súčasnej praxe by nemalo presiahnuť 90 sekúnd.
Princíp 3 - Použitie krátkeho spravodajstva
39. Krátke spravodajstvo vzniklo s cieľom zabezpečiť verejnosti dostatočné informácie o podstatných aspektoch významného podujatia, nie doplnkové informácie alebo zábavu. Preto tento princíp odporúča stanoviť podmienky použitia krátkeho spravodajstva druhotným vysielateľom s cieľom zabezpečiť, aby použitie krátkeho spravodajstva nespôsobilo bezdôvodné obmedzenie práv primárneho vysielateľa.
40. Po prvé, krátke spravodajstvo využíva výhradne sekundárny vysielateľ. Tento by ho nemal sprístupniť tretej strane, či už za úplatu alebo bezúplatne. Krátke spravodajstvo sa má vysielať len v rámci plánovaného spravodajstva sekundárneho vysielateľa, napr. v správach alebo v týždenných informačných bulletinoch. Nemá sa vysielať v rámci iných programov, hlavne takých, v ktorých sa nekriticky miešajú informácie a zábava. Krátke spravodajstvo je možné vysielať v samostatných športových spravodajských programoch.
41. Sekundárny vysielateľ nesmie zostaviť ucelený program alebo značnú časť takého programu z krátkych spravodajstiev o súvisiacich sériách podujatí. Spoliehajúc sa na právo verejnosti na prístup k informáciám by takto mohol vytvoriť atraktívne spravodajské programy za mimoriadne výhodných finančných podmienok. To by bolo jasné zneužitie.
42. Sekundárny vysielateľ nesmie odvysielať krátke spravodajstvo skôr, ako mohol primárny vysielateľ realizovať hlavné vysielanie významného podujatia. Toto hlavné vysielanie sa musí uskutočniť najneskôr počas prvého najsledovanejšieho časového obdobia (prime time period) nasledujúceho po každej samostatnej časti významného podujatia (napr. po každej disciplíne v rámci Olympijských hier). To je z dôvodu legitímnosti priority vysielania primárneho vysielateľa počas najsledovanejšieho časového obdobia, bez konkurencie iných vysielateľov.
43. Pokiaľ sa zainteresovaní vysielatelia nedohodnú inak, sekundárny vysielateľ musí uviesť meno a/alebo vložiť logo primárneho vysielateľa ako zdroja počas vysielania krátkeho spravodajstva vytvoreného z jeho záznamu. Tým sa vyhovie potrebe informovať divákov o pôvode informácie, ak si to primárny vysielateľ želá. Samozrejme, niektorí vysielatelia si nemusia želať uvedenie svojho mena alebo loga v rámci programov vysielaných inými kanálmi, aby nedezorientovali divákov.
44. Krátke spravodajstvo vzniklo s cieľom informovať o aktuálnych udalostiach verejnosť z krajiny sekundárneho vysielateľa v rámci jeho spravodajstva. Z toho ale na druhej strane tiež vyplýva, že keď už významné podujatie nie je aktuálne, je už neopodstatnená možnosť opakovaného vysielania krátkeho spravodajstva zo strany sekundárneho vysielateľa. Výnimkou je prípad, ak nová udalosť znovu oživí aktuálnosť krátkeho spravodajstva. Napr. vysielateľ, ktorý chce vo svojom spravodajstve referovať o víťazstve futbalového tímu vo finále šampionátu, môže odvysielať krátke spravodajstvo z predchádzajúcich zápasov daného tímu.
45. Aby sa predišlo protiprávnemu použitiu originálnych programových prvkov určených na prípravu krátkeho spravodajstva druhotným vysielateľom, musí ich tento po vyrobení krátkeho spravodajstva zničiť a zároveň o tom musí informovať prvotného vysielateľa. Ak si chce druhotný vysielateľ z legitímnych dôvodov zachovať tento originálny programový materiál, môže tak urobiť len s výslovným súhlasom primárneho vysielateľa.
46. Sekundárny vysielateľ môže krátke spravodajstvo archivovať. Vyplýva to z princípu 3, bod d), keď aktuálne podujatie priamo súvisí s podujatím, z ktorého krátke spravodajstvo je archivované. Tiež to zohľadňuje požiadavky legislatívy niektorých krajín, ktorá vyžaduje od vysielateľov archivovať materiál
Princíp 4 - Finančné podmienky
4.1
47. Keďže prístup verejnosti k spravodajským informáciám o významných podujatiach môže byť plne realizovaný iba v prípade, že je bezplatný, tento princíp zabezpečuje, že primárny vysielateľ nebude žiadať od sekundárneho vysielateľa úhradu za krátke spravodajstvo, pokiaľ sa nedohodnú inak. V žiadnom prípade nemožno vyžadovať od sekundárneho vysielateľa úhradu za televízne práva. Sekundárni vysielatelia, obzvlášť tí, ktorí majú obmedzené zdroje, rozhodne musia mať garanciu prístupu ku krátkemu spravodajstvu na rovnocennom základe, t.j. takýto prístup sa obvykle uskutočňuje prostredníctvom recipročnej dohody medzi zainteresovanými vysielateľmi.
48. Napriek tomu treba poznamenať, že tam, kde signál primárneho vysielateľa nedosahuje územie sekundárneho vysielateľa, dodatočné náklady vyplývajúce z prenosu signálu na toto územie nemôže hradiť primárny vysielateľ. Správnejšie je účtovať ich sekundárnemu vysielateľovi v súlade s finančnými podmienkami slobodne dohodnutými medzi zúčastnenými vysielateľmi.
4.2
49. Ak sekundárny vysielateľ získa oprávnenie na fyzický prístup na miesto konania, organizátor podujatia alebo majiteľ priestorov sú oprávnení účtovať všetky dodatočné náklady, ktoré v tejto súvislosti vzniknú. To zohľadňuje skutočnosť, že obstaranie osobitných priestorov zo strany organizátora podujatia alebo majiteľa priestorov s cieľom umožniť sekundárnemu vysielateľovi vyrobiť krátke spravodajstvo nutne nevytvára návratný zisk pre organizátora alebo majiteľa.
Článok 9a Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii
1) Každej zmluvnej strane prináleží právo prijať opatrenia, ktorými zabezpečí, aby vysielateľ podliehajúci jej právnemu poriadku nevysielal na báze výhradnosti tie podujatia, ktoré predmetná zmluvná strana považuje za významné pre spoločnosť, čím by zbavil podstatnú časť verejnosti tejto zmluvnej strany možnosti sledovať takéto podujatia v priamom prenose alebo zo záznamu vo voľne dostupnej televízii. Ak zmluvná strana toto právo využije, môže zostaviť zoznam podujatí, ktoré považuje za významné pre spoločnosť.
2) Rešpektujúc zákonné záruky poskytované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj primerane štátnu ústavu, zmluvné strany príslušnými prostriedkami zabezpečia, aby vysielateľ podliehajúci ich právnemu poriadku neuplatňoval výhradné práva zakúpené týmto vysielateľom po termíne nadobudnutia účinnosti Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii takým spôsobom, že podstatná časť verejnosti inej zmluvnej strany bude zbavená možnosti sledovať podujatia, ktoré boli určené touto inou zmluvnou stranou v zmysle predchádzajúceho odseku na priamy prenos v celom rozsahu alebo čiastočne, resp. ak je to z objektívnych dôvodov vo verejnom záujme nevyhnutné alebo vhodné, zo záznamu v celom rozsahu alebo čiastočne, a to vo voľne dostupnej televízii, v závislosti od rozhodnutia tejto inej zmluvnej strany v zmysle odseku 1, a to za nasledujúcich podmienok:
(a) strana implementujúca opatrenia uvedené v ods. 1 vypracuje zoznam domácich alebo zahraničných podujatí, ktoré považuje za mimoriadne významné pre spoločnosť;
b) zmluvná strana tak urobí jasnou a transparentnou formou a v náležitom a dostatočnom časovom predstihu;
c) zmluvná strana určí, či tieto podujatia budú dostupné formou priameho prenosu z celého podujatia alebo z jeho časti, alebo, ak je to z objektívnych dôvodov vo verejnom záujme nevyhnutné a náležité, formou záznamu z celého podujatia alebo z jeho časti;
d) opatrenia prijaté zmluvnou stranou zostavujúcou zoznam musia byť vyvážené a rozpracované tak, aby iné zmluvné strany mohli prijať opatrenia v súlade s týmto bodom;
e) zmluvná strana predloží zoznam, ktorý zostavila, spolu so zodpovedajúcimi opatreniami Stálemu výboru, a to do termínu určeného Stálym výborom;
f) opatrenia prijaté zmluvnou stranou, ktorá zostavila zoznam, musia zodpovedať smerniciam Stáleho výboru vypracovaným v zmysle odseku 3, pričom je potrebné pozitívne stanovisko Stáleho výboru k týmto opatreniam.
Opatrenia prijaté v zmysle tohto bodu sa môžu uplatňovať iba na tie podujatia, ktoré sú uverejnené Stálym výborom vo výročnom súpise podľa ods. 3, a na tie výhradné práva, ktoré boli zakúpené po nadobudnutí účinnosti tohto pozmeňujúceho Protokolu.
3) Stály výbor bude raz ročne:
a) publikovať konsolidovaný zoznam podujatí a príslušných opatrení podľa zoznamov predložených jednotlivými stranami v súlade s ods. 2 e);
b) vypracovávať usmernenia podliehajúce schváleniu trojštvrtinovou väčšinou členov ako dodatok k požiadavkám vymenovaným v ods. 2, písm. a) až e), s cieľom odstrániť rozdiely medzi implementáciou tohto článku a príslušnými ustanoveniami Európskeho spoločenstva.
Preklad: Ing. Kormančíková, Kancelária Rady pre vysielanie a retransmisiu
Súbory na stiahnutie/prezeranie:
Prípadné námety a pripomienky k tejto stránke, prosím, oznámte na: office@rvr.sk, resp. tel. č. + 421 2 20 90 65 03.
Pri použití informácií z tejto www stránky žiadame uvádzať zdroj: www.rvr.sk - Rada pre vysielanie a retransmisiu.
