Európska platforma regulačných orgánov

Časť V. 3 Európska platforma regulačných orgánov

Už osem rokov (od 1996) sa Rada zúčastňuje činností Európskej platformy regulačných orgánov (ďalej len "EPRA") ako jej riadny člen, v roku 2000 ako organizátor v poradí 12.zasadnutia v Bratislave. EPRA je dobrovoľným a profesionálnym zoskupením regulačných orgánov pre oblasť rozhlasového a televízneho vysielania, ktoré v čase svojho vzniku deklarovalo svoj cieľ ako hľadanie konsenzu v interpretácii ustanovení Smernice TWF pri implementácii do národných legislatív a vznikla ako iniciatíva "zdola". V súvislosti s revíziou Smernice TWF sa úloha EPRA ako informačnej a diskusnej platformy pre regulačné orgány v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania opäť zvýrazňuje. K 31.12.2003 mala EPRA 49 členov z Európy a Izraela.
V roku 2003 sa obe zasadnutia EPRA - ktoré sa na jar a jeseň konajú na pozvanie vždy iného národného regulačného orgánu - venovali aj diskusiám o budúcom formáte EPRA. Diskusie iniciovali noví členovia EPRA, ktorí by uvítali posilnenie kompetencií EPRA prostredníctvom deklarovania spoločných stanovísk (čo si vyžaduje zmenu Štatútu) dokonca existujú predstavy, že EPRA by mohla byť európskym regulačným, resp. koregulačným orgánom. S vyššou mierou akceptácie sa stretli návrhy na vytvorenie stálych pracovných skupín, orientovaných na špecializované oblasti mediálneho prostredia. Mimoriadne rýchly vývoj v oblasti mediálnych technológií a pomalosť zmien v legislatíve (premietajúcich sa do regulácie) poskytuje opodstatnenie pre vznik takýchto skupín, ktoré by rýchlejšie identifikovali praktiky vysielateľov.
Radu v EPRA zastupuje predseda Rady a pracovník pre kontakt s EPRA. V ostatných rokoch sa na zasadnutiach zúčastňuje aj odborný pracovník Programového odboru, ktorý sa špecializuje na príslušnú agendu a pripravuje potrebné podklady.
17. zasadnutie EPRA sa uskutočnilo v máji 2003 v Neapoli - hlavnom sidle talianskeho regulačného orgánu AGCOM a 18. - októbrové - zasadnutie EPRA prebiehalo v Nikózii na ostrove Cyprus. Predmetom rokovania diskusie boli najmä: :
a) Praktické aspekty konvergovaných regulačných orgánov. Tému iniciovala slovenská Rada (spolu s Lotyšskom) v dobe pred prijatím vládneho uznesenia o možnom spojení regulačných orgánov v SR - Telekomunikačného úradu, Poštového úradu a Rady. Taliansky regulačný orgán AGCOM je prvým konvergovaným orgánom svojho druhu v Európe a EÚ, ktorý vznikol v r.1998. Jeho vznik, poslanie, štruktúra a spôsob horizontálnej regulácie predstavuje tzv. "revolučnú" zmenu v regulácii telekomunikačného trhu a deregulácii audiovizuálneho obsahu. AGCOM vznikol v prostredí, ktoré nefavorizovalo reguláciu ani infraštruktúry a už vôbec nie reguláciu obsahu.
Za jeden z pozitívnych výsledkov päťročnej činnosti AGCOM sa pokladá vznik nového typu pracovníka regulačného orgánu, ktorý musí vedieť skĺbiť právnu, technickú a sociologickú stránku problému. Taliansky regulačný orgán (členom EPRA je ako celok, i keď aktivít v rámci EPRA sa zúčastňujú zástupcovia Komisie pre služby a produkty) inicioval vznik Stálej pracovnej skupiny , ktorá má zmapovať situáciu v členských krajinách EPRA, pokiaľ ide o zavádzanie digitálnej terestriálnej televízie.
Ďalším adeptom na "revolučného regulátora" je britský OFCOM, ktorý medzičasom začal plniť svoje poslanie (29.12.2003) ako "nový regulátor" pre 21. storočie. Na rozdiel od AGCOMU, OFCOM združuje činnosti, ktoré dovtedy zastrešovalo päť - viac či menej nezávislých inštitúcií: Nezávislá televízna komisia, Úrad pre rozhlas, Komisia pre štandardy vysielania, OFTEL (Telekomunikačný úrad) a Agentúra pre rádiokomunikácie a jeho vznik bol viazaný na dôkladnú analýzu, audit a redefiníciu regulačných činností všetkých prvkov novej regulačnej štruktúry. V rámci OFCOM je vytvorená tzv. Content Board /Rada pre obsah a zo zákona pre OFCOM vyplýva povinnosť osvety - mediálne vzdelávať verejnosť (tzv.media literacy).
Na druhej strane typ evolučne sa vyvíjajúceho regulačného orgánu, ktorý má kompetencie nad infraštruktúrou a obsahom, reprezentuje fínska FICORA, kde sa v rámci štátnej organizácie, ktorá regulovala infraštruktúru (Správa telekomunikácií) od r.2000 postupne vyvíjali a priberali také činnosti, ktoré monitorujú a vyhodnocujú dohľad nad obsahovou stránkou ( reklama - ochrana spotrebiteľa, ochrana maloletých, verejného poriadku a ľudskej dôstojnosti, európske kvóty ai.).
b) Program verejnoprávneho vysielateľa (ďalej len "VPV") a jeho poslanie v digitálnom prostredí
V súvislosti s touto témou je potrebné pripomenúť, že v európskom priestore je digitálne terestriálne vysielanie ("ďalej len DTT") spájané s verejnoprávnym/ resp. štátnym vysielaním, ktorého najpodstatnejšou črtou je jeho dostupnosť pre najvyššie percento populácie. Právny rámec v SR by mal reflektovať niekoľko koncepčných zásad - ktoré boli dodržiavané v krajinách, kde DTT už funguje - a ktoré je nevyhnutné dodržať pri prechode z analógového šírenia signálu na digitálny spôsob, a to:
» Každý musí mať prístup k terestriálnym digitálnym kanálom
» Náklady televíznej domácnosti na prechod a používanie digitálnych prijímačov musia korešpondovať s najnižšími príjmovými skupinami a so skupinami s pevnými príjmami.
»Vhodné technické zariadenia musia umožniť v najvyššej miere otvorený prístup.
Je úlohou VPV, aby v digitálnom prostredí odbúraval bariéry medzi verejnosťou a novým službami informačnej spoločnosti a jeho povinnosťou "podieľať sa na novom technologickom vývoji v prospech divákov". Prospech divákov znamená napríklad prítomnosť VPV na "svetovej komunikačnej diaľnici - Internete" s rôznym stupňom aktivity - väčšinou informačnej a väčšinou bez reklamy. Súčasťou poslania VPV majú byť aj digitálne tematické kanály a majú "poskytovať to, čo neposkytujú komerční vysielatelia"
c) Šport, reklama a televízia
Dodržiavanie jasného a zreteľného princípu oddelenia editoriálneho obsahu od komerčného je princípom, ktorý uplatňujú v regulácii všetky regulačné orgány. Úplne identické ustanovenia Smernice "Televízia bez hraníc" (článok 11 ods.2) a Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii (článok 11 ods.2), že: " v športových programoch alebo podobne štruktúrovaných podujatiach a predstaveniach obsahujúcich prestávky je možné zaraďovať reklamné a telenákupné spoty iba medzi jednotlivé časti alebo prestávky ". ). sa však interpretujú rôzne, a to najmä v hraničných prípadoch. Úroveň interpretácie tohto regulačného ustanovenia možno geograficky lokalizovať od "seversky" striktného dodržiavania pravidiel (Švédsko, Fínsko, Holandsko), k adekvátnejšiemu uplatňovaniu vo väčšine členských krajín EPRA, až po úplne voľnú až chaotickú interpretáciu ustanovenia.(Taliansko a Španielsko). Osobitne Taliansko bolo už druhý krát zo strany EK upozornené (október 2003), že implementácia Smernice TWF do domácej legislatívy nie je dostatočná - tentoraz v otázke vkladania reklamných "minispotov" do programov.
d) Koregulácia a samoregulácia v ochrane maloletých a ľudskej dôstojnosti.
Táto oblasť sa najčastejšie spája s inými úrovňami regulácie, než je regulácia legislatívna a existencia orgánu dohľadu - a to samoreguláciou v rámci samotného priemyslu a koreguláciou.(Napr. v SR existuje JSO so zákonne stanovenými hranicami nevhodnosti televíznych programov do 7,12,18 rokov a následné dobrovoľné označovanie programov zo strany vysielateľov aj pre vekovú hranicu 15, čo reprezentuje úroveň koregulácie). Zatiaľ čo obsah pojmu regulácia a samoregulácia sú zrejmé, v presnejšom umiestnení a definovaní ko-regulácie bráni rôzna mieru vplyvu a rôzny stupeň inštitucionalizácie vzájomných väzieb aktérov ko-regulácie.
e) Oddelenie editoriálneho obsahu od komerčných záujmov a skrytej reklamy.
Na jeseň 2003 zaujal návrh belgického regulačného orgánu (valónska Najvyššia rada pre audiovíziu), ktorá navrhla pre definovanie skrytej reklamy štyri kumulatívne podmienky (verbálnu/vizuálnu prezentáciu, zámerný charakter, reklamný cieľ a nebezpečenstvo zavádzania verejnosti). Samotná vizuálna prezentácia produktu (product placement) potom nevyhnutne neznamená skrytú reklamu, navyše posudzovanie tohto elementu je rozdielne pri audiovizuálnych dielach a pri kinematografických (dokonca v rámci tohto rozdelenia je rozdielne pri domácich a zahraničných audiovizuálnych a kinematografických dielach).

Plánované aktivity v rámci EPRA na rok 2004 :

1. Stretnutie Stálej pracovnej skupiny pre DTT - 2.apríla 2004 Rím, Taliansko.
   
2. Svetové fórum regulátorov - 28.-29.mája 2004, Barcelona, Španielsko
   
3. 19. zasadnutie EPRA: Štokholm, Švédsko 2.-4. júna 2004 na spoločné pozvanie švédskej Komisie pre vysielanie a Úradu pre rozhlas a televíziu.
   
4. 20.zasadnutie EPRA: Istanbul, Turecko 13.-15. október 2004 na pozvanie Najvyššej rozhlasovej a televíznej rady.
   

Témy, o ktorých sa diskutovalo v rámci pléna a dvoch pracovných skupín na oboch zasadnutiach EPRA v roku 2003, sú podrobne popísané v správach zo ZPC, ktoré sa - podobne ako všetky ostatné správy účastníkov odborných podujatí doma a v zahraničí - predkladajú na zasadnutia Rady, sprístupňujú na intranetovej informačnej stránke a ďalším záujemcom môžu byť sprístupnené na požiadanie.

V.3.1. Bilaterálne kontakty regulačných orgánov
Členstvo Rady v EPRA uľahčuje kontakty a významne urýchľuje výmenu informácií na úrovni bilaterálnych kontaktov s partnerskými regulačnými orgánmi. Tradične dobré vzťahy sú s Českou radou pro rozhlasové a televizní vysilání, poľskou Národnou radou pre rozhlas a televíziu a maďarskou Národnou radou pre rozhlas a televíziu . Úrad ORTT navrhol v novembri 2003 realizovať vzájomné pracovné návštevy pracovníkov regulačného orgánu. Prvá sa uskutočnila 27.novembra, kedy si v Bratislave vzájomne vymieňali skúsenosti pracovníci programových a právnych oddelení z ORTT (Balázs Jó, Dr. Beatrix Szilvási a Szilvia Szilády) a Rady. Ďalšia pracovná návšteva je plánovaná v Budapešti v druhej polovici marca 2004.

Prípadné námety a pripomienky k tejto stránke, prosím, oznámte na: office@rvr.sk, resp. tel. č. + 421 2 20 90 65 03.
Pri použití informácií z tejto www stránky žiadame uvádzať zdroj: www.rvr.sk - Rada pre vysielanie a retransmisiu.