4. ministerská konferencia Praha 1994: Médiá a demokratická spoločnosť
Deklarácia
o médiách v demokratickej spoločnosti
1. Ministri štátov zúčastnených na 4. Európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike (Praha, 7. - 8. december 1994)
2. Pripomínajúc, že rešpektovanie pluralistickej demokracie, právny poriadok a ľudské práva sú podstatnými podmienkami vstupu do Rady Európy a že členstvo v nej prináša so sebou záväzok upevňovať a rozvíjať tieto základné hodnoty,
3. Pripomínajúc povinnosti členských štátov Rady Európy brániť a podporovať slobodu a pluralitu médií v súlade s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako ich interpretujú orgány Dohovoru, ako aj záväzky týchto štátov podľa Deklarácie o slobode vyjadrovania a informácií prijatej Výborom ministrov 29. apríla 1982,
4. Pripomínajúc tiež, že hlavy štátov a vlád členských štátov Rady Európy slávnostne deklarovali na Viedenskom summite (október 1993), že garantovanie slobody vyjadrovania, hlavne médií, patrí k rozhodujúcim kritériám na prijatie žiadosti o vstup do tejto organizácie, a podčiarkujúc, že je to trvalý záväzok pre všetky členské štáty,
5. Odhodlaní, že budú naďalej garantovať a posilňovať slobodu médií pri šírení informácií, myšlienok a názorov, a tým rozvíjať ľudské práva a skutočnú demokraciu, a to bez ohľadu na hranice,
6. Potvrdzujúc, že pluralizmus a rôznorodosť médií sú základom demokracie a že transparentnosť médií je dôležitým nástrojom uľahčujúcim kompetentným národným orgánom hodnotiť dopady koncentrácie médií na tieto hodnoty, ako aj umožňujúcim jednotlivcom formovať názory na informácie poskytované médiami,
7. V súlade s Viedenskou deklaráciou odmietajúc všetky formy vyjadrovania, ktoré podnecujú k rasovej nenávisti, xenofóbii, antisemitizmu a všetkým formám intolerancie, keďže podrývajú demokratickú bezpečnosť, kultúrnu súdržnosť a pluralizmus,
8. Potvrdzujúc, že médiá môžu pomôcť pri budovaní vzájomného porozumenia a tolerancie medzi osobami, skupinami a krajinami a pri dosahovaní cieľov demokratickej, sociálnej a kultúrnej súdržnosti, formulovaných vo Viedenskej deklarácii,
9. Znepokojení prehnanou pozornosťou, ktorú niektoré médiá, hlavne elektronické, venujú zobrazovaniu násilia, a dopadom toho na verejnosť, potvrdzujúc potrebu usmerniť túto problematiku na celoeurópskej úrovni,
10. Berúc na vedomie, že fungovanie médií v demokratickej spoločnosti treba konštantne prehodnocovať, aby tempo ekonomického, technologického a regulačného rozvoja neohrozovalo nezávislosť a pluralitu médií, ľudských práv, intelektuálneho vlastníctva alebo kultúrnej a sociálnej politiky,
11. Potvrdzujúc, že Rada Európy s jej špecifickým poslaním v oblasti ľudských práv, jej konkrétnou zodpovednosťou v oblasti masmédií a jej širokou zemepisnou základňou je obzvlášť vhodným rámcom na prípravu opatrení zameraných na podporu fungovania médií v demokratickej spoločnosti,
12. Sa rozhodli:
- ako základnú stratégiu v oblasti médií prijať Akčný plán a dve rezolúcie, ktoré sú prílohou tejto deklarácie,
- zabezpečiť nezávislosť verejnoprávneho vysielania; za tým účelom zaistiť bezpečné a primerané fungovanie rámca, ktorý mu umožní napĺňať svoje poslanie v súlade s usmernením podľa priloženej Rezolúcie č. 1,
- v súlade s princípmi formulovanými v priloženej Rezolúcii č. 2 zabezpečiť práva a slobody všetkých účastníkov žurnalistickej praxe pri súčasnom rešpektovaní ich práva na vypracovanie samoregulačných štandardov, napr. vo forme kódexov,
- intenzifikovať podporu demokratických reforiem v médiách strednej a východnej Európy, čím sa vytvorí platforma pre užšiu spoluprácu v mediálnej oblasti v kontexte širšej európskej integrácie,
- za týmto účelom zabezpečiť lepšiu koordináciu rôznych iniciatív na pomoc tvorcom stratégie i mediálnym profesionálom v týchto krajinách,
13. Vítajú nadobudnutie účinnosti Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii a podčiarkujú potrebu koherentného rozvoja Dohovoru a Smernice "Televízia bez hraníc", s ohľadom na diskusie v rámci Európskej únie o aplikácii citovanej smernice,
14. Berú do úvahy, že najvhodnejším spôsobom, ako môže Európska komisia zabezpečiť takýto koherentný rozvoj, je pravidelne informovať Radu Európy o postupe prác na revízii spomínanej smernice a zvažovať každý názor a návrh formulovaný Radou Európy,
15. Súhlasia s podporou transparentnosti médií a vítajú, že Výbor ministrov prijal Odporúčanie R (94) 13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií,
16. Odporúčajú, aby Výbor ministrov Rady Európy nariadil svojmu Riadiacemu výboru pre masmédiá zvážiť vhodnosť prípravy záväzného právneho nástroja alebo iných opatrení zahŕňajúcich základné princípy práva na prístup verejnosti k informáciám v držbe verejných orgánov,
17. Podčiarkujú pozitívny príspevok programov Rady Európy k procesu reformy médií v krajinách strednej a východnej Európy, špeciálne školenia mediálnych profesionálov,
18. Vítajú prehlásenie mnohých vlád o ich zámere dobrovoľne finančne prispieť na tieto programy a vyzývajú aj ostatné vlády, aby nasledovali tento príklad,
19. Vyzývajú Výbor ministrov Rady Európy, aby pri implementácii Akčného plánu priloženého k tejto deklarácii úzko konzultoval s mediálnymi profesionálmi a regulačnými orgánmi a patrične zohľadňoval relevantnú prácu vykonávanú na regionálnom i medzinárodnom fóre,
20. Vyzývajú Výbor ministrov, aby pri implementácii tohto Akčného plánu venoval patričnú pozornosť potrebe podporovať rovnosť príležitostí pre krajiny strednej a východnej Európy, ako aj pre iné európske krajiny s nízkym audiovizuálnym výstupom alebo obmedzeným zemepisným alebo jazykovým pokrytím.
Rezolúcia č. 1
Budúcnosť verejnoprávneho vysielania
Ministri štátov zúčastnených na 4. Európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike (Praha, 7. - 8. december 1994)
Odvolávajúc sa na princípy verejnoprávneho a súkromného vysielania v Európe, prijaté pri príležitosti 1. Európskej konferencie ministrov o masmediálnej politike konanej vo Viedni 9. a 10. decembra 1986,
Uznávajúc dôležitosť zmien, ktoré sa odvtedy vo vysielaní uskutočnili, najmä nebezpečenstvo zmiešaných systémov verejnoprávneho a komerčného vysielania,
Berúc do úvahy, že rozhlasové i televízne verejnoprávne vysielanie podporuje hodnoty tvoriace politické, právne a sociálne štruktúry demokratických spoločností a obzvlášť podporuje rešpektovanie ľudských práv, kultúry a politickej plurality,
Zdôrazňujúc význam verejnoprávneho vysielania pre demokratické spoločnosti,
Uznávajúc preto potrebu zabezpečiť trvácnosť a stabilitu verejnoprávneho vysielania, aby mohlo naďalej pôsobiť ako služba verejnosti,
Zdôrazňujúc rozhodujúcu funkciu verejnoprávneho vysielania ako základného prvku pluralistickej komunikácie prístupnej všetkým,
Pripomínajúc dôležitosť rozhlasu a zdôrazňujúc jeho obrovský potenciál pre rozvoj demokratických spoločností, predovšetkým na regionálnej a lokálnej úrovni,
I. Základné princípy
Potvrdzujú svoj záväzok udržiavať a rozvíjať silný systém verejnoprávneho vysielania v prostredí charakterizovanom neustále sa zvyšujúcou konkurenčnou ponukou programových služieb a rýchlym technologickým vývojom,
V súlade so závermi prijatými na 1. Európskej konferencii ministrov uznávajú, že aj súkromné spoločnosti môžu rovnako ako verejné organizácie poskytovať verejnoprávnu službu,
Sa zaväzujú zaručiť najmenej jednu komplexnú plnoformátovú programovú službu obsahujúcu informácie, vzdelávanie, kultúru a zábavu, prístupnú celej verejnosti, pričom uznávajú, že verejnoprávni vysielatelia musia mať tiež právo poskytovať, ak je to vhodné, dodatočné programové služby, ako sú napr. tematické služby,
Sa zaväzujú v súlade s domácou legislatívou a praxou a s ohľadom na svoje medzinárodné záväzky jasne definovať úlohy, poslanie a zodpovednosť verejnoprávnych vysielateľov a zabezpečiť ich redakčnú nezávislosť od politického a ekonomického zasahovania,
Sa zaväzujú garantovať verejnoprávnym vysielateľom bezpečné a vhodné prostriedky potrebné na napĺňanie ich poslania.
II. Rámec politiky verejnoprávneho vysielania
Povinnosti verejnoprávneho vysielania
Zúčastnené štáty súhlasia, že verejnoprávni vysielatelia musia mať - vo všeobecnom pre nich definovanom rámci a bez dopadu na špecifické verejnoprávne kompetencie - principiálne nasledovné úlohy:
- svojimi programami poskytovať záchytný bod pre celú verejnosť a faktor pre sociálnu súdržnosť a integráciu pre všetkých jednotlivcov, skupiny a spoločenstvá. Hlavne musia odmietať akúkoľvek kultúrnu, sexuálnu, náboženskú alebo rasovú diskrimináciu a akúkoľvek formu sociálnej segregácie,
- poskytovať fórum pre verejnú diskusiu, v ktorej je možné vyjadriť čo najširšie spektrum pohľadov a názorov,
- vysielať nestranné a nezávislé správy, informácie a komentáre,
- vyvíjať pluralistické, novátorské a rôznorodé programy vysokých etických a kvalitatívnych štandardov a neobetovať kvalitu trhovým silám,
- rozvíjať a tvoriť programové štruktúry a služby v záujme širokej verejnosti a súčasne byť vnímavý k potrebám menšinových skupín,
- odrážať rozličné filozofické myšlienky a náboženstvá v spoločnosti s cieľom posilniť vzájomné porozumenie a toleranciu a podporovať vzťahy v mnohoetnických a multikultúrnych spoločenstvách,
- svojimi programami aktívne prispievať k väčšiemu uznávaniu a šíreniu rôznorodosti národného a európskeho kultúrneho dedičstva,
- zabezpečiť, aby ponúkané programy obsahovali významný podiel originálnej produkcie, hlavne hraných filmov, drámy a iných tvorivých diel, a brať ohľad na potrebu využívať nezávislých producentov a spolupracovať so sektorom filmu,
- rozšíriť možnosti diváckeho a poslucháčskeho výberu ponukou programových služieb, ktoré obvykle neposkytujú komerční vysielatelia.
Financovanie
Zúčastnené strany sa zaväzujú podporovať a - ak je to vhodné - vytvárať primeraný a bezpečný rámec financovania, ktorý verejnoprávnym vysielateľom zabezpečí prostriedky potrebné na napĺňanie ich poslania. Existuje množstvo zdrojov financovania na udržanie a podporu verejnoprávneho vysielania, ako sú licenčné poplatky, verejné dotácie, reklama a sponzorské príjmy, predaj audiovizuálnych diel a programové dohody. Financovanie je možné aj z poplatkov za tematické služby ponúkané ako doplnok k základnej službe.
Výšku licenčného poplatku alebo verejnej dotácie treba naplánovať na dostatočné dlhé časové obdobie, aby sa verejnoprávni vysielatelia mohli zaoberať dlhodobým plánovaním.
Ekonomické praktiky
Zúčastnené štáty sa budú snažiť zabezpečiť, aby ekonomické praktiky, ako sú koncentrácia vlastníctva médií, nadobúdanie výhradných práv a kontrola distribučných systémov, napr. techník podmieneného prístupu, nebránili verejnoprávnym vysielateľom podstatným spôsobom prispievať k pluralite a právu verejnosti na informácie.
Nezávislosť a zodpovednosť
Zúčastnené štáty sa zaväzujú zabezpečiť nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov od politických a ekonomických vplyvov. Predovšetkým, každodenné riadenie a redakčná zodpovednosť za programovú štruktúru a obsah programov musia byť výlučne záležitosťou samotných vysielateľov.
Nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov musí byť zabezpečená vhodnými štruktúrami, ako sú pluralitné vlastné rady alebo iné nezávislé orgány.
Kontrolu a zodpovednosť verejnoprávnych vysielateľov, hlavne pokiaľ ide o plnenie úloh a využívanie zdrojov, treba zabezpečiť primeranými prostriedkami.
Verejnoprávni vysielatelia musia byť priamo zodpovední verejnosti. Preto budú pravidelne informovať o svojej činnosti a rozvíjať postupy umožňujúce divákom a poslucháčom komentovať spôsob, akým plnia svoje úlohy.
Prostriedky vysielania
Zúčastnené štáty zaistia, že pre verejnoprávnych vysielateľov sa zabezpečia adekvátne prostriedky na vysielanie a ak treba, aj na retransmisiu, aby mohli plniť svoje úlohy.
Nové komunikačné technológie
Zúčastnené štáty budú brať do úvahy, že nové komunikačné technológie prehlbujú zmeny vo vysielaní, čo od nich vyžaduje rozvíjať jasné princípy udržania verejnoprávneho vysielania schopného vývoja v novom technologickom kontexte.
Zúčastnené štáty budú podnecovať verejnoprávnych vysielateľov, aby prispievali k rozvoju výskumu a experimentovania v nových komunikačných technológiách v úzkej spolupráci s priemyslom, zohľadňujúc pritom záujmy spotrebiteľov.
Osobitnú pozornosť budú venovať rozvíjaniu príležitostí na zavádzanie digitálneho vysielania a nových služieb ponúkaných telekomunikáciami.
Verejnoprávni vysielatelia by mali byť schopní využiť nové technológie potrebné na plnenie svojich úloh.
Zúčastnené štáty spolu s verejnoprávnymi vysielateľmi budú v pravidelných intervaloch na európskej úrovni preverovať vplyv technologickej zmeny na rolu verejnoprávneho vysielania, a to na národnej i medzinárodnej úrovni.
Európska spolupráca a solidarita
Majúc na pamäti možnosti ponúkané existujúcimi európskymi štruktúrami budú zúčastnené štáty podporovať spoluprácu medzi verejnoprávnymi vysielateľmi, ktorí si želajú spolupracovať a vytvárať aliancie v oblastiach, ako sú programová výmena, tvorba programov, technologický výskum a rozvoj multilaterálnych verejnoprávnych kanálov.
Rada Európy bude dôkladne sledovať vývoj multilaterálnych verejnoprávnych kanálov a študovať problémy, ktoré v tejto súvislosti môžu vzniknúť.
Rezolúcia č. 2
Žurnalistická sloboda a ľudské práva
Ministri štátov zúčastnených na 4. Európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike (Praha, 7. - 8. december 1994)
Potvrdzujúc, že sloboda vyjadrovania zahŕňajúca slobodu médií je jednou zo základných podmienok skutočne demokratickej spoločnosti,
Zdôrazňujúc v tejto súvislosti, že funkcie všetkých účastníkov žurnalistickej praxe, hlavne žurnalistov, šéfredaktorov, vydavateľov, riaditeľov a vlastníkov v rôznych elektronických a tlačových médiách sú nevyhnutné a že je potrebné garantovať slobodu ich vyjadrovania,
Znovu potvrdzujúc vážny záväzok prijatý členskými štátmi Rady Európy v rámci článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, ako aj politické záväzky prijaté týmito štátmi v rámci Deklarácie o slobode vyjadrovania a informácií z 29. apríla 1982, v ktorých členské štáty Rady Európy potvrdili svoju pevnú oddanosť princípom slobody vyjadrovania a informácií ako základnému prvku demokratickej a pluralistickej spoločnosti,
Vedomí si existencie rôznych právnych a kultúrnych tradícií v členských štátoch pri zosúlaďovaní výkonu slobody vyjadrovania účastníkmi žurnalistickej praxe s ochranou iných práv a slobôd,
Presvedčení, že predovšetkým účastníci žurnalistickej praxe sú schopní vymedziť povinnosti a zodpovednosť, ktorú so sebou prináša sloboda žurnalistického vyjadrovania, hlavne cestou dobrovoľne vytváraných a aplikovaných kódexov,
Sa dohodli na nasledovných princípoch:
Princíp 1
Udržovanie a rozvoj skutočnej demokracie vyžaduje existenciu a posilňovanie slobodnej, nezávislej, pluralistickej a zodpovednej žurnalistiky. Žurnalistika musí:
- informovať jednotlivcov o činnosti verejnej moci i súkromného sektora, čím umožňuje formovať stanoviská,
- umožniť jednotlivcom i skupinám vyjadrovať názory, čím prispieva k informovanosti verejnosti i súkromných síl a spoločnosti ako celku o ich názoroch,
- predkladať výkon rôznych druhov moci nepretržitému a kritickému skúmaniu.
Princíp 2
Žurnalistická prax v rôznych elektronických a tlačových médiách je výrazne ovplyvnená hlavne základným právom na slobodu vyjadrovania garantovaným v čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako je interpretované v precedenčnom práve orgánov Dohovoru.
Princíp 3
Žurnalizmus môže prispievať k udržiavaniu a rozvoju skutočnej demokracie vďaka:
a) neobmedzenému prístupu k žurnalistickej profesii,
b) skutočnej redakčnej nezávislosti od politickej moci a tlakov vyvíjaných súkromnými záujmovými skupinami alebo verejnými orgánmi,
c) prístupu k informáciám v držbe verejných orgánov, umožnenom na rovnocennej a nezávislej báze, v snahe o otvorenú informačnú politiku,
d) ochrane utajenia nimi využívaných zdrojov.
Princíp 4
Majúc na pamäti základnú úlohu žurnalistickej slobody vyjadrovania v skutočnej demokracii, akékoľvek zasahovanie verejných orgánov do žurnalistickej praxe musí byť:
a) predvídateľné - formulované v kompletnom a podrobnom zozname obmedzení vymedzených v ods. 2 článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach,
b) potrebné v demokratickej spoločnosti a musí reflektovať naliehavú sociálnu potrebu,
c) ustanovené v legislatíve a formulované jasne a precízne,
d) jednoznačne interpretované,
e) proporcionálne sledovanému cieľu.
Princíp 5
Verejné orgány alebo - ak je to vhodné - účastníci žurnalistickej praxe budú podporovať:
a) vysoko kvalitné systémy profesionálneho školenia žurnalistov,
b) dialóg medzi žurnalistami, šéfredaktormi, vydavateľmi, riaditeľmi a vlastníkmi v rôznych elektronických a tlačových médiách a orgánmi zodpovednými za mediálnu politiku na vládnej a medzivládnej úrovni,
c) tvorbu a udržovanie podmienok, ktoré ochraňujú žurnalistov (domácich i zahraničných) zúčastnených v nebezpečných misiách alebo nebezpečných situáciách, a to i formou bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv,
d) transparentnosť v súvislosti:
- s vlastníckymi štuktúrami rôznych mediálnych subjektov,
- so vzťahmi s tretími stranami, ktoré majú vplyv na redakčnú nezávislosť médií.
Princíp 6
Základná funkcia žurnalizmu v skutočnej demokracii znamená, že všetci účastníci jeho praxe konajú eticky a zodpovedne, hlavne sa nevzdávajú svojej nezávislosti a kritického prístupu. Žurnalistika sa realizuje tak, aby slúžila slobode vyjadrovania, čo zahŕňa právo prijímať a šíriť informácie pri súčasnom rešpektovaní iných základných práv, slobôd a záujmov chránených Európskym dohovorom o ľudských právach.
Princíp 7
Žurnalistická prax v skutočnej demokracii má množstvo dôsledkov. Tieto dopady, ktoré už sú reflektované v mnohých profesionálnych kódexoch, zahŕňajú:
a) rešpektovanie práva verejnosti na presné informovanie o faktoch a udalostiach,
b) zhromažďovanie informácií regulárnymi spôsobmi,
c) nestranné prezentovanie informácií, komentárov a kritiky, bez neoprávnených zásahov do súkromného života, hanobenia a nepodloženého obviňovania,
d) opravu každej publikovanej alebo odvysielanej informácie, ktorá sa následne preukáže ako hrubo nepresná,
e) dodržiavanie profesionálnej diskrétnosti v súvislosti so zdrojmi informácií,
f) vylúčenie podpory akéhokoľvek násilia, nenávisti, intolerancie alebo diskriminácie založenej hlavne na rase, pohlaví, sexuálnej orientácii, jazyku, náboženstve, politických alebo iných názoroch, národnostnom, náboženskom alebo sociálnom pôvode.
Princíp 8
Majúc na pamäti rôzne a meniace sa podmienky rôznych médií, verejné orgány budú uplatňovať sebakontrolu pri určovaní podmienok uvedených v princípe 7 a budú uznávať, že všetci účastníci žurnalistickej praxe majú právo na vypracovanie samoregulačných štandardov - napr. vo forme kódexov, v ktorých popíšu, ako sú ich práva a slobody zosúladené s inými právami, slobodami a záujmami, s ktorými by mohli prísť do konfliktu, ako aj to, aká je ich zodpovednosť.
Akčný plán
stratégia podpory médií v demokratickej spoločnosti
adresovaná Výboru ministrov Rady Európy
MÉDIÁ V CELOEURÓPSKEJ PERSPEKTÍVE
Podporovať zavádzanie špecifických aktivít a postupov vrátane výmeny informácií a vzdelávania s cieľom: podporovať demokratickú reformu médií; rozširovať slobodu médií v kontexte európskej integrácie; informovať o zásahoch do slobody médií a nezávislosti a bezpečnosti žurnalistov; podporovať príležitosti v audiovizuálnom sektore. Ak je to vhodné, konzultovať problematiku so záujmovými organizáciami.
FUNGOVANIE MÉDIÍ V DEMOKRATICKEJ SPOLOČNOSTI
1. Koncentrácia médií
i. Monitorovať vývoj koncentrácie médií v členských štátoch Rady Európy a informovať o každom významnom pokroku, ktorý má dopad na politický a kultúrny pluralizmus,
ii. Monitorovať implementáciu Odporúčania R (94) 13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií do legislatívy a praxe jednotlivých krajín,
iii. Navrhovať potrebné opatrenia na realizáciu bodov i. a ii.
2. Informácie a ľudské práva
Študovať z komparatívnej perspektívy národné a medzinárodné právo a prax, ktoré sa týkajú:
- prístupu k informáciám v držbe verejných orgánov,
- dôvernosti žurnalistických zdrojov informácií.
3. Nové komunikačné technológie
Monitorovať a hodnotiť dopady nových komunikačných technológií, hlavne na ľudské práva a demokratické hodnoty, ako aj z hľadiska rovnosti príležitostí medzi krajinami a sociálnymi skupinami.
4. Médiá a ochrana držiteľov práv
i. Hodnotiť dopad nových komunikačných technológií na súčasnú úroveň ochrany držiteľov autorských práv a príbuzných práv, s cieľom garantovať a presadzovať takúto ochranu, berúc pritom do úvahy potrebu zabezpečiť rovnovážny prístup k ochrane rôznych kategórií držiteľov práv a napomáhať cirkulácii európskych audiovizuálnych diel,
ii. Ustanoviť fórum pre riešenie celoeurópskeho prístupu k diskusiám o ochrane držiteľov práv prebiehajúcim v rámci iných orgánov.
5. Zvukové a audiovizuálne pirátstvo
i. Monitorovať úroveň zvukového a audiovizuálneho pirátstva v členských štátoch Rady Európy,
ii. Navrhovať právne a praktické opatrenia na boj so zvukovým a audiovizuálnym pirátstvom založené na iniciatívach už existujúcich v rámci Rady Európy.
6. Médiá a intolerancia
V úzkej spolupráci s mediálnymi profesionálmi a regulačnými orgánmi študovať usmernenia, ktoré by mohli pomôcť mediálnym profesionálom pri určovaní intolerancie vo všetkých jej formách.
7. Médiá a násilie
V úzkej spolupráci s mediálnymi profesionálmi a regulačnými orgánmi pripraviť návrh smernice o zobrazovaní násilia v médiách.
MÉDIÁ A KONFLIKT
V úzkej spolupráci s mediálnymi profesionálmi študovať potenciálne spôsoby zlepšenia ochrany žurnalistov v konfliktných a napätých situáciách a úlohu, ktorú v týchto situáciách môžu médiá zohrávať.
Vyhlásenie o porušovaní žurnalistickej slobody
My, ministri a vedúci delegácií zúčastnených na tejto 4. Európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike konanej v Prahe v dňoch 7. - 8. decembra 1994:
Znovu potvrdzujeme svoju oddanosť slobode vyjadrovania a informácií a voľnému toku informácií a myšlienok bez ohľadu na hranice ako základnému princípu fungovania pluralistickej demokracie a demokratickej bezpečnosti v rámci Európy,
Uznávame, že slobodné a neobmedzované uplatňovanie žurnalistickej slobody je kľúčovým pre slobodné formovanie názorov a myšlienok,
Vzdávame hold žurnalistom a ich neúnavnej snahe poskytovať verejnosti informácie a kritické analýzy udalostí a príhod, ktoré sa stali v rámci spoločnosti a celého sveta,
Uznávame, že pri vykonávaní svojej práce žurnalisti môžu veľmi riskovať svoje životy a fyzickú integritu,
Berieme do úvahy, že to je typické hlavne pre vojnové a konfliktné situácie a politicky a sociálne napäté situácie a že tieto situácie často charakterizuje vražda, zmiznutie a uväznenie žurnalistov a obmedzenie ich práva na slobodné a nezávislé spravodajstvo,
Sme šokovaní faktom, že za posledných 36 mesiacov došlo z celosvetového hľadiska práve v Európe k najväčšiemu počtu prípadov zmiznutia a smrti žurnalistov, najmä v súvislosti s konfliktom na územiach bývalej Juhoslávie,
Sme hlboko znepokojení narastajúcim počtom vrážd a rukojemníctva žurnalistov ako dôsledku ich investigatívneho prístupu alebo ich nezávislého myslenia, ako aj množstvom foriem fyzického a psychologického týrania, ktorému môžu byť vystavení,
ENERGICKY ODSUDZUJEME tieto spôsoby porušovania žurnalistickej slobody ako obmedzovanie ľudských práv a základných slobôd,
ŽIADAME všetkých, ktorí sú za toto porušovanie zodpovední, aby s ním okamžite prestali, a vyzývame všetky vlády, aby za týmto účelom prijali všetky potrebné kroky, hlavne aby pomohli zbierať informácie a ak je to možné, vypátrať stratených žurnalistov,
VYJADRUJEME SVOJU PODPORU žurnalistom v ich poslaní nezávislého poskytovania správ a informácií,
ODPORÚČAME Výboru ministrov Rady Európy, aby urýchlene začal pracovať na zlepšení ochrany žurnalistov, hlavne v nebezpečných misiách alebo pri práci v napätých situáciách a konfliktoch.
Preklad: Ing. Kormančíková, Kancelária Rady pre vysielanie a retransmisiu
o médiách v demokratickej spoločnosti
1. Ministri štátov zúčastnených na 4. Európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike (Praha, 7. - 8. december 1994)
2. Pripomínajúc, že rešpektovanie pluralistickej demokracie, právny poriadok a ľudské práva sú podstatnými podmienkami vstupu do Rady Európy a že členstvo v nej prináša so sebou záväzok upevňovať a rozvíjať tieto základné hodnoty,
3. Pripomínajúc povinnosti členských štátov Rady Európy brániť a podporovať slobodu a pluralitu médií v súlade s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako ich interpretujú orgány Dohovoru, ako aj záväzky týchto štátov podľa Deklarácie o slobode vyjadrovania a informácií prijatej Výborom ministrov 29. apríla 1982,
4. Pripomínajúc tiež, že hlavy štátov a vlád členských štátov Rady Európy slávnostne deklarovali na Viedenskom summite (október 1993), že garantovanie slobody vyjadrovania, hlavne médií, patrí k rozhodujúcim kritériám na prijatie žiadosti o vstup do tejto organizácie, a podčiarkujúc, že je to trvalý záväzok pre všetky členské štáty,
5. Odhodlaní, že budú naďalej garantovať a posilňovať slobodu médií pri šírení informácií, myšlienok a názorov, a tým rozvíjať ľudské práva a skutočnú demokraciu, a to bez ohľadu na hranice,
6. Potvrdzujúc, že pluralizmus a rôznorodosť médií sú základom demokracie a že transparentnosť médií je dôležitým nástrojom uľahčujúcim kompetentným národným orgánom hodnotiť dopady koncentrácie médií na tieto hodnoty, ako aj umožňujúcim jednotlivcom formovať názory na informácie poskytované médiami,
7. V súlade s Viedenskou deklaráciou odmietajúc všetky formy vyjadrovania, ktoré podnecujú k rasovej nenávisti, xenofóbii, antisemitizmu a všetkým formám intolerancie, keďže podrývajú demokratickú bezpečnosť, kultúrnu súdržnosť a pluralizmus,
8. Potvrdzujúc, že médiá môžu pomôcť pri budovaní vzájomného porozumenia a tolerancie medzi osobami, skupinami a krajinami a pri dosahovaní cieľov demokratickej, sociálnej a kultúrnej súdržnosti, formulovaných vo Viedenskej deklarácii,
9. Znepokojení prehnanou pozornosťou, ktorú niektoré médiá, hlavne elektronické, venujú zobrazovaniu násilia, a dopadom toho na verejnosť, potvrdzujúc potrebu usmerniť túto problematiku na celoeurópskej úrovni,
10. Berúc na vedomie, že fungovanie médií v demokratickej spoločnosti treba konštantne prehodnocovať, aby tempo ekonomického, technologického a regulačného rozvoja neohrozovalo nezávislosť a pluralitu médií, ľudských práv, intelektuálneho vlastníctva alebo kultúrnej a sociálnej politiky,
11. Potvrdzujúc, že Rada Európy s jej špecifickým poslaním v oblasti ľudských práv, jej konkrétnou zodpovednosťou v oblasti masmédií a jej širokou zemepisnou základňou je obzvlášť vhodným rámcom na prípravu opatrení zameraných na podporu fungovania médií v demokratickej spoločnosti,
12. Sa rozhodli:
- ako základnú stratégiu v oblasti médií prijať Akčný plán a dve rezolúcie, ktoré sú prílohou tejto deklarácie,
- zabezpečiť nezávislosť verejnoprávneho vysielania; za tým účelom zaistiť bezpečné a primerané fungovanie rámca, ktorý mu umožní napĺňať svoje poslanie v súlade s usmernením podľa priloženej Rezolúcie č. 1,
- v súlade s princípmi formulovanými v priloženej Rezolúcii č. 2 zabezpečiť práva a slobody všetkých účastníkov žurnalistickej praxe pri súčasnom rešpektovaní ich práva na vypracovanie samoregulačných štandardov, napr. vo forme kódexov,
- intenzifikovať podporu demokratických reforiem v médiách strednej a východnej Európy, čím sa vytvorí platforma pre užšiu spoluprácu v mediálnej oblasti v kontexte širšej európskej integrácie,
- za týmto účelom zabezpečiť lepšiu koordináciu rôznych iniciatív na pomoc tvorcom stratégie i mediálnym profesionálom v týchto krajinách,
13. Vítajú nadobudnutie účinnosti Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii a podčiarkujú potrebu koherentného rozvoja Dohovoru a Smernice "Televízia bez hraníc", s ohľadom na diskusie v rámci Európskej únie o aplikácii citovanej smernice,
14. Berú do úvahy, že najvhodnejším spôsobom, ako môže Európska komisia zabezpečiť takýto koherentný rozvoj, je pravidelne informovať Radu Európy o postupe prác na revízii spomínanej smernice a zvažovať každý názor a návrh formulovaný Radou Európy,
15. Súhlasia s podporou transparentnosti médií a vítajú, že Výbor ministrov prijal Odporúčanie R (94) 13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií,
16. Odporúčajú, aby Výbor ministrov Rady Európy nariadil svojmu Riadiacemu výboru pre masmédiá zvážiť vhodnosť prípravy záväzného právneho nástroja alebo iných opatrení zahŕňajúcich základné princípy práva na prístup verejnosti k informáciám v držbe verejných orgánov,
17. Podčiarkujú pozitívny príspevok programov Rady Európy k procesu reformy médií v krajinách strednej a východnej Európy, špeciálne školenia mediálnych profesionálov,
18. Vítajú prehlásenie mnohých vlád o ich zámere dobrovoľne finančne prispieť na tieto programy a vyzývajú aj ostatné vlády, aby nasledovali tento príklad,
19. Vyzývajú Výbor ministrov Rady Európy, aby pri implementácii Akčného plánu priloženého k tejto deklarácii úzko konzultoval s mediálnymi profesionálmi a regulačnými orgánmi a patrične zohľadňoval relevantnú prácu vykonávanú na regionálnom i medzinárodnom fóre,
20. Vyzývajú Výbor ministrov, aby pri implementácii tohto Akčného plánu venoval patričnú pozornosť potrebe podporovať rovnosť príležitostí pre krajiny strednej a východnej Európy, ako aj pre iné európske krajiny s nízkym audiovizuálnym výstupom alebo obmedzeným zemepisným alebo jazykovým pokrytím.
Rezolúcia č. 1
Budúcnosť verejnoprávneho vysielania
Ministri štátov zúčastnených na 4. Európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike (Praha, 7. - 8. december 1994)
Odvolávajúc sa na princípy verejnoprávneho a súkromného vysielania v Európe, prijaté pri príležitosti 1. Európskej konferencie ministrov o masmediálnej politike konanej vo Viedni 9. a 10. decembra 1986,
Uznávajúc dôležitosť zmien, ktoré sa odvtedy vo vysielaní uskutočnili, najmä nebezpečenstvo zmiešaných systémov verejnoprávneho a komerčného vysielania,
Berúc do úvahy, že rozhlasové i televízne verejnoprávne vysielanie podporuje hodnoty tvoriace politické, právne a sociálne štruktúry demokratických spoločností a obzvlášť podporuje rešpektovanie ľudských práv, kultúry a politickej plurality,
Zdôrazňujúc význam verejnoprávneho vysielania pre demokratické spoločnosti,
Uznávajúc preto potrebu zabezpečiť trvácnosť a stabilitu verejnoprávneho vysielania, aby mohlo naďalej pôsobiť ako služba verejnosti,
Zdôrazňujúc rozhodujúcu funkciu verejnoprávneho vysielania ako základného prvku pluralistickej komunikácie prístupnej všetkým,
Pripomínajúc dôležitosť rozhlasu a zdôrazňujúc jeho obrovský potenciál pre rozvoj demokratických spoločností, predovšetkým na regionálnej a lokálnej úrovni,
I. Základné princípy
Potvrdzujú svoj záväzok udržiavať a rozvíjať silný systém verejnoprávneho vysielania v prostredí charakterizovanom neustále sa zvyšujúcou konkurenčnou ponukou programových služieb a rýchlym technologickým vývojom,
V súlade so závermi prijatými na 1. Európskej konferencii ministrov uznávajú, že aj súkromné spoločnosti môžu rovnako ako verejné organizácie poskytovať verejnoprávnu službu,
Sa zaväzujú zaručiť najmenej jednu komplexnú plnoformátovú programovú službu obsahujúcu informácie, vzdelávanie, kultúru a zábavu, prístupnú celej verejnosti, pričom uznávajú, že verejnoprávni vysielatelia musia mať tiež právo poskytovať, ak je to vhodné, dodatočné programové služby, ako sú napr. tematické služby,
Sa zaväzujú v súlade s domácou legislatívou a praxou a s ohľadom na svoje medzinárodné záväzky jasne definovať úlohy, poslanie a zodpovednosť verejnoprávnych vysielateľov a zabezpečiť ich redakčnú nezávislosť od politického a ekonomického zasahovania,
Sa zaväzujú garantovať verejnoprávnym vysielateľom bezpečné a vhodné prostriedky potrebné na napĺňanie ich poslania.
II. Rámec politiky verejnoprávneho vysielania
Povinnosti verejnoprávneho vysielania
Zúčastnené štáty súhlasia, že verejnoprávni vysielatelia musia mať - vo všeobecnom pre nich definovanom rámci a bez dopadu na špecifické verejnoprávne kompetencie - principiálne nasledovné úlohy:
- svojimi programami poskytovať záchytný bod pre celú verejnosť a faktor pre sociálnu súdržnosť a integráciu pre všetkých jednotlivcov, skupiny a spoločenstvá. Hlavne musia odmietať akúkoľvek kultúrnu, sexuálnu, náboženskú alebo rasovú diskrimináciu a akúkoľvek formu sociálnej segregácie,
- poskytovať fórum pre verejnú diskusiu, v ktorej je možné vyjadriť čo najširšie spektrum pohľadov a názorov,
- vysielať nestranné a nezávislé správy, informácie a komentáre,
- vyvíjať pluralistické, novátorské a rôznorodé programy vysokých etických a kvalitatívnych štandardov a neobetovať kvalitu trhovým silám,
- rozvíjať a tvoriť programové štruktúry a služby v záujme širokej verejnosti a súčasne byť vnímavý k potrebám menšinových skupín,
- odrážať rozličné filozofické myšlienky a náboženstvá v spoločnosti s cieľom posilniť vzájomné porozumenie a toleranciu a podporovať vzťahy v mnohoetnických a multikultúrnych spoločenstvách,
- svojimi programami aktívne prispievať k väčšiemu uznávaniu a šíreniu rôznorodosti národného a európskeho kultúrneho dedičstva,
- zabezpečiť, aby ponúkané programy obsahovali významný podiel originálnej produkcie, hlavne hraných filmov, drámy a iných tvorivých diel, a brať ohľad na potrebu využívať nezávislých producentov a spolupracovať so sektorom filmu,
- rozšíriť možnosti diváckeho a poslucháčskeho výberu ponukou programových služieb, ktoré obvykle neposkytujú komerční vysielatelia.
Financovanie
Zúčastnené strany sa zaväzujú podporovať a - ak je to vhodné - vytvárať primeraný a bezpečný rámec financovania, ktorý verejnoprávnym vysielateľom zabezpečí prostriedky potrebné na napĺňanie ich poslania. Existuje množstvo zdrojov financovania na udržanie a podporu verejnoprávneho vysielania, ako sú licenčné poplatky, verejné dotácie, reklama a sponzorské príjmy, predaj audiovizuálnych diel a programové dohody. Financovanie je možné aj z poplatkov za tematické služby ponúkané ako doplnok k základnej službe.
Výšku licenčného poplatku alebo verejnej dotácie treba naplánovať na dostatočné dlhé časové obdobie, aby sa verejnoprávni vysielatelia mohli zaoberať dlhodobým plánovaním.
Ekonomické praktiky
Zúčastnené štáty sa budú snažiť zabezpečiť, aby ekonomické praktiky, ako sú koncentrácia vlastníctva médií, nadobúdanie výhradných práv a kontrola distribučných systémov, napr. techník podmieneného prístupu, nebránili verejnoprávnym vysielateľom podstatným spôsobom prispievať k pluralite a právu verejnosti na informácie.
Nezávislosť a zodpovednosť
Zúčastnené štáty sa zaväzujú zabezpečiť nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov od politických a ekonomických vplyvov. Predovšetkým, každodenné riadenie a redakčná zodpovednosť za programovú štruktúru a obsah programov musia byť výlučne záležitosťou samotných vysielateľov.
Nezávislosť verejnoprávnych vysielateľov musí byť zabezpečená vhodnými štruktúrami, ako sú pluralitné vlastné rady alebo iné nezávislé orgány.
Kontrolu a zodpovednosť verejnoprávnych vysielateľov, hlavne pokiaľ ide o plnenie úloh a využívanie zdrojov, treba zabezpečiť primeranými prostriedkami.
Verejnoprávni vysielatelia musia byť priamo zodpovední verejnosti. Preto budú pravidelne informovať o svojej činnosti a rozvíjať postupy umožňujúce divákom a poslucháčom komentovať spôsob, akým plnia svoje úlohy.
Prostriedky vysielania
Zúčastnené štáty zaistia, že pre verejnoprávnych vysielateľov sa zabezpečia adekvátne prostriedky na vysielanie a ak treba, aj na retransmisiu, aby mohli plniť svoje úlohy.
Nové komunikačné technológie
Zúčastnené štáty budú brať do úvahy, že nové komunikačné technológie prehlbujú zmeny vo vysielaní, čo od nich vyžaduje rozvíjať jasné princípy udržania verejnoprávneho vysielania schopného vývoja v novom technologickom kontexte.
Zúčastnené štáty budú podnecovať verejnoprávnych vysielateľov, aby prispievali k rozvoju výskumu a experimentovania v nových komunikačných technológiách v úzkej spolupráci s priemyslom, zohľadňujúc pritom záujmy spotrebiteľov.
Osobitnú pozornosť budú venovať rozvíjaniu príležitostí na zavádzanie digitálneho vysielania a nových služieb ponúkaných telekomunikáciami.
Verejnoprávni vysielatelia by mali byť schopní využiť nové technológie potrebné na plnenie svojich úloh.
Zúčastnené štáty spolu s verejnoprávnymi vysielateľmi budú v pravidelných intervaloch na európskej úrovni preverovať vplyv technologickej zmeny na rolu verejnoprávneho vysielania, a to na národnej i medzinárodnej úrovni.
Európska spolupráca a solidarita
Majúc na pamäti možnosti ponúkané existujúcimi európskymi štruktúrami budú zúčastnené štáty podporovať spoluprácu medzi verejnoprávnymi vysielateľmi, ktorí si želajú spolupracovať a vytvárať aliancie v oblastiach, ako sú programová výmena, tvorba programov, technologický výskum a rozvoj multilaterálnych verejnoprávnych kanálov.
Rada Európy bude dôkladne sledovať vývoj multilaterálnych verejnoprávnych kanálov a študovať problémy, ktoré v tejto súvislosti môžu vzniknúť.
Rezolúcia č. 2
Žurnalistická sloboda a ľudské práva
Ministri štátov zúčastnených na 4. Európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike (Praha, 7. - 8. december 1994)
Potvrdzujúc, že sloboda vyjadrovania zahŕňajúca slobodu médií je jednou zo základných podmienok skutočne demokratickej spoločnosti,
Zdôrazňujúc v tejto súvislosti, že funkcie všetkých účastníkov žurnalistickej praxe, hlavne žurnalistov, šéfredaktorov, vydavateľov, riaditeľov a vlastníkov v rôznych elektronických a tlačových médiách sú nevyhnutné a že je potrebné garantovať slobodu ich vyjadrovania,
Znovu potvrdzujúc vážny záväzok prijatý členskými štátmi Rady Európy v rámci článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, ako aj politické záväzky prijaté týmito štátmi v rámci Deklarácie o slobode vyjadrovania a informácií z 29. apríla 1982, v ktorých členské štáty Rady Európy potvrdili svoju pevnú oddanosť princípom slobody vyjadrovania a informácií ako základnému prvku demokratickej a pluralistickej spoločnosti,
Vedomí si existencie rôznych právnych a kultúrnych tradícií v členských štátoch pri zosúlaďovaní výkonu slobody vyjadrovania účastníkmi žurnalistickej praxe s ochranou iných práv a slobôd,
Presvedčení, že predovšetkým účastníci žurnalistickej praxe sú schopní vymedziť povinnosti a zodpovednosť, ktorú so sebou prináša sloboda žurnalistického vyjadrovania, hlavne cestou dobrovoľne vytváraných a aplikovaných kódexov,
Sa dohodli na nasledovných princípoch:
Princíp 1
Udržovanie a rozvoj skutočnej demokracie vyžaduje existenciu a posilňovanie slobodnej, nezávislej, pluralistickej a zodpovednej žurnalistiky. Žurnalistika musí:
- informovať jednotlivcov o činnosti verejnej moci i súkromného sektora, čím umožňuje formovať stanoviská,
- umožniť jednotlivcom i skupinám vyjadrovať názory, čím prispieva k informovanosti verejnosti i súkromných síl a spoločnosti ako celku o ich názoroch,
- predkladať výkon rôznych druhov moci nepretržitému a kritickému skúmaniu.
Princíp 2
Žurnalistická prax v rôznych elektronických a tlačových médiách je výrazne ovplyvnená hlavne základným právom na slobodu vyjadrovania garantovaným v čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako je interpretované v precedenčnom práve orgánov Dohovoru.
Princíp 3
Žurnalizmus môže prispievať k udržiavaniu a rozvoju skutočnej demokracie vďaka:
a) neobmedzenému prístupu k žurnalistickej profesii,
b) skutočnej redakčnej nezávislosti od politickej moci a tlakov vyvíjaných súkromnými záujmovými skupinami alebo verejnými orgánmi,
c) prístupu k informáciám v držbe verejných orgánov, umožnenom na rovnocennej a nezávislej báze, v snahe o otvorenú informačnú politiku,
d) ochrane utajenia nimi využívaných zdrojov.
Princíp 4
Majúc na pamäti základnú úlohu žurnalistickej slobody vyjadrovania v skutočnej demokracii, akékoľvek zasahovanie verejných orgánov do žurnalistickej praxe musí byť:
a) predvídateľné - formulované v kompletnom a podrobnom zozname obmedzení vymedzených v ods. 2 článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach,
b) potrebné v demokratickej spoločnosti a musí reflektovať naliehavú sociálnu potrebu,
c) ustanovené v legislatíve a formulované jasne a precízne,
d) jednoznačne interpretované,
e) proporcionálne sledovanému cieľu.
Princíp 5
Verejné orgány alebo - ak je to vhodné - účastníci žurnalistickej praxe budú podporovať:
a) vysoko kvalitné systémy profesionálneho školenia žurnalistov,
b) dialóg medzi žurnalistami, šéfredaktormi, vydavateľmi, riaditeľmi a vlastníkmi v rôznych elektronických a tlačových médiách a orgánmi zodpovednými za mediálnu politiku na vládnej a medzivládnej úrovni,
c) tvorbu a udržovanie podmienok, ktoré ochraňujú žurnalistov (domácich i zahraničných) zúčastnených v nebezpečných misiách alebo nebezpečných situáciách, a to i formou bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv,
d) transparentnosť v súvislosti:
- s vlastníckymi štuktúrami rôznych mediálnych subjektov,
- so vzťahmi s tretími stranami, ktoré majú vplyv na redakčnú nezávislosť médií.
Princíp 6
Základná funkcia žurnalizmu v skutočnej demokracii znamená, že všetci účastníci jeho praxe konajú eticky a zodpovedne, hlavne sa nevzdávajú svojej nezávislosti a kritického prístupu. Žurnalistika sa realizuje tak, aby slúžila slobode vyjadrovania, čo zahŕňa právo prijímať a šíriť informácie pri súčasnom rešpektovaní iných základných práv, slobôd a záujmov chránených Európskym dohovorom o ľudských právach.
Princíp 7
Žurnalistická prax v skutočnej demokracii má množstvo dôsledkov. Tieto dopady, ktoré už sú reflektované v mnohých profesionálnych kódexoch, zahŕňajú:
a) rešpektovanie práva verejnosti na presné informovanie o faktoch a udalostiach,
b) zhromažďovanie informácií regulárnymi spôsobmi,
c) nestranné prezentovanie informácií, komentárov a kritiky, bez neoprávnených zásahov do súkromného života, hanobenia a nepodloženého obviňovania,
d) opravu každej publikovanej alebo odvysielanej informácie, ktorá sa následne preukáže ako hrubo nepresná,
e) dodržiavanie profesionálnej diskrétnosti v súvislosti so zdrojmi informácií,
f) vylúčenie podpory akéhokoľvek násilia, nenávisti, intolerancie alebo diskriminácie založenej hlavne na rase, pohlaví, sexuálnej orientácii, jazyku, náboženstve, politických alebo iných názoroch, národnostnom, náboženskom alebo sociálnom pôvode.
Princíp 8
Majúc na pamäti rôzne a meniace sa podmienky rôznych médií, verejné orgány budú uplatňovať sebakontrolu pri určovaní podmienok uvedených v princípe 7 a budú uznávať, že všetci účastníci žurnalistickej praxe majú právo na vypracovanie samoregulačných štandardov - napr. vo forme kódexov, v ktorých popíšu, ako sú ich práva a slobody zosúladené s inými právami, slobodami a záujmami, s ktorými by mohli prísť do konfliktu, ako aj to, aká je ich zodpovednosť.
Akčný plán
stratégia podpory médií v demokratickej spoločnosti
adresovaná Výboru ministrov Rady Európy
MÉDIÁ V CELOEURÓPSKEJ PERSPEKTÍVE
Podporovať zavádzanie špecifických aktivít a postupov vrátane výmeny informácií a vzdelávania s cieľom: podporovať demokratickú reformu médií; rozširovať slobodu médií v kontexte európskej integrácie; informovať o zásahoch do slobody médií a nezávislosti a bezpečnosti žurnalistov; podporovať príležitosti v audiovizuálnom sektore. Ak je to vhodné, konzultovať problematiku so záujmovými organizáciami.
FUNGOVANIE MÉDIÍ V DEMOKRATICKEJ SPOLOČNOSTI
1. Koncentrácia médií
i. Monitorovať vývoj koncentrácie médií v členských štátoch Rady Európy a informovať o každom významnom pokroku, ktorý má dopad na politický a kultúrny pluralizmus,
ii. Monitorovať implementáciu Odporúčania R (94) 13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií do legislatívy a praxe jednotlivých krajín,
iii. Navrhovať potrebné opatrenia na realizáciu bodov i. a ii.
2. Informácie a ľudské práva
Študovať z komparatívnej perspektívy národné a medzinárodné právo a prax, ktoré sa týkajú:
- prístupu k informáciám v držbe verejných orgánov,
- dôvernosti žurnalistických zdrojov informácií.
3. Nové komunikačné technológie
Monitorovať a hodnotiť dopady nových komunikačných technológií, hlavne na ľudské práva a demokratické hodnoty, ako aj z hľadiska rovnosti príležitostí medzi krajinami a sociálnymi skupinami.
4. Médiá a ochrana držiteľov práv
i. Hodnotiť dopad nových komunikačných technológií na súčasnú úroveň ochrany držiteľov autorských práv a príbuzných práv, s cieľom garantovať a presadzovať takúto ochranu, berúc pritom do úvahy potrebu zabezpečiť rovnovážny prístup k ochrane rôznych kategórií držiteľov práv a napomáhať cirkulácii európskych audiovizuálnych diel,
ii. Ustanoviť fórum pre riešenie celoeurópskeho prístupu k diskusiám o ochrane držiteľov práv prebiehajúcim v rámci iných orgánov.
5. Zvukové a audiovizuálne pirátstvo
i. Monitorovať úroveň zvukového a audiovizuálneho pirátstva v členských štátoch Rady Európy,
ii. Navrhovať právne a praktické opatrenia na boj so zvukovým a audiovizuálnym pirátstvom založené na iniciatívach už existujúcich v rámci Rady Európy.
6. Médiá a intolerancia
V úzkej spolupráci s mediálnymi profesionálmi a regulačnými orgánmi študovať usmernenia, ktoré by mohli pomôcť mediálnym profesionálom pri určovaní intolerancie vo všetkých jej formách.
7. Médiá a násilie
V úzkej spolupráci s mediálnymi profesionálmi a regulačnými orgánmi pripraviť návrh smernice o zobrazovaní násilia v médiách.
MÉDIÁ A KONFLIKT
V úzkej spolupráci s mediálnymi profesionálmi študovať potenciálne spôsoby zlepšenia ochrany žurnalistov v konfliktných a napätých situáciách a úlohu, ktorú v týchto situáciách môžu médiá zohrávať.
Vyhlásenie o porušovaní žurnalistickej slobody
My, ministri a vedúci delegácií zúčastnených na tejto 4. Európskej konferencii ministrov o masmediálnej politike konanej v Prahe v dňoch 7. - 8. decembra 1994:
Znovu potvrdzujeme svoju oddanosť slobode vyjadrovania a informácií a voľnému toku informácií a myšlienok bez ohľadu na hranice ako základnému princípu fungovania pluralistickej demokracie a demokratickej bezpečnosti v rámci Európy,
Uznávame, že slobodné a neobmedzované uplatňovanie žurnalistickej slobody je kľúčovým pre slobodné formovanie názorov a myšlienok,
Vzdávame hold žurnalistom a ich neúnavnej snahe poskytovať verejnosti informácie a kritické analýzy udalostí a príhod, ktoré sa stali v rámci spoločnosti a celého sveta,
Uznávame, že pri vykonávaní svojej práce žurnalisti môžu veľmi riskovať svoje životy a fyzickú integritu,
Berieme do úvahy, že to je typické hlavne pre vojnové a konfliktné situácie a politicky a sociálne napäté situácie a že tieto situácie často charakterizuje vražda, zmiznutie a uväznenie žurnalistov a obmedzenie ich práva na slobodné a nezávislé spravodajstvo,
Sme šokovaní faktom, že za posledných 36 mesiacov došlo z celosvetového hľadiska práve v Európe k najväčšiemu počtu prípadov zmiznutia a smrti žurnalistov, najmä v súvislosti s konfliktom na územiach bývalej Juhoslávie,
Sme hlboko znepokojení narastajúcim počtom vrážd a rukojemníctva žurnalistov ako dôsledku ich investigatívneho prístupu alebo ich nezávislého myslenia, ako aj množstvom foriem fyzického a psychologického týrania, ktorému môžu byť vystavení,
ENERGICKY ODSUDZUJEME tieto spôsoby porušovania žurnalistickej slobody ako obmedzovanie ľudských práv a základných slobôd,
ŽIADAME všetkých, ktorí sú za toto porušovanie zodpovední, aby s ním okamžite prestali, a vyzývame všetky vlády, aby za týmto účelom prijali všetky potrebné kroky, hlavne aby pomohli zbierať informácie a ak je to možné, vypátrať stratených žurnalistov,
VYJADRUJEME SVOJU PODPORU žurnalistom v ich poslaní nezávislého poskytovania správ a informácií,
ODPORÚČAME Výboru ministrov Rady Európy, aby urýchlene začal pracovať na zlepšení ochrany žurnalistov, hlavne v nebezpečných misiách alebo pri práci v napätých situáciách a konfliktoch.
Preklad: Ing. Kormančíková, Kancelária Rady pre vysielanie a retransmisiu
Súbory na stiahnutie/prezeranie:
Prípadné námety a pripomienky k tejto stránke, prosím, oznámte na: office@rvr.sk, resp. tel. č. + 421 2 20 90 65 03.
Pri použití informácií z tejto www stránky žiadame uvádzať zdroj: www.rvr.sk - Rada pre vysielanie a retransmisiu.
